Noví partneri, nové projekty: Klimatická výzva primátora v roku 2026

Bratislava spúšťa druhý ročník Klimatickej výzvy primátora. Firmy podpisujú dobrovoľné záväzky, ktoré majú byť viditeľné v praxi – na účtoch za energie, v prevádzke budov aj v uliciach mesta. Klimatická politika sa často končí pri sľuboch. Bratislava chce ísť opačným smerom. Nastaviť spoluprácu s firmami tak, aby sa dala merať, porovnávať a opakovať. Aj preto mesto pokračuje v Klimatickej výzve primátora Bratislavy.

Zapojené firmy smerujú záväzky do oblastí energetickej efektívnosti, obnoviteľných zdrojov, zeleno-modrej infraštruktúry, odpadov, mobility a spolupráce v susedstve. Mesto popri tom ponúka expertízu, konzultácie a anonymizovaný benchmarking, aby sa opatrenia dali nastaviť realisticky a porovnateľne.

V programe pokračuje všetkých desať spolupracujúcich partnerov mesta z prvého ročníka a v januári 2026 sa pridalo aj šesť nových spoločnosti, ktoré svojimi podpismi pristúpili k memorandu – dobrovoľnému rámcu spolupráce mesta a firiem na plnení klimatických cieľov.

Soňa Andrášová, vedúca Klimatickej kancelárie mesta, hovorí, že žijeme v období, keď sa pozornosť verejnosti aj politiky presúva od jednej krízy k druhej. O to viac si mesto váži, že pre jeho partnerov z biznisu zostáva téma klímy dôležitá – a že záväzky v rámci výzvy sa premietajú do konkrétnych opatrení s praktickým prínosom pre budovy aj každodenný život v Bratislave.

Spolupráca mesta a firiem ako nový štandard

Klimatická výzva stojí na jednoduchom princípe - mesto pomáha, firmy konajú, verejnosť vidí výsledok. Z tohto princípu vyplývajú štyri hlavné ciele programu: budovať dlhodobé partnerstvá, demonštrovať praktické riešenia, znižovať emisie z existujúcich budov a oceniť zodpovedné firmy a ich líderstvo.

Hlavný stratég mesta Ján Mazúr hovorí, že si v Bratislave všíma vznikajúci trend spolupráce s podnikateľským sektorom, ktorého cieľom je konzistentne zlepšovať život v meste. Podľa neho sa to už ukázalo pri iniciatívach ako 10 000 stromov či pri Climathone a rovnako aj pri veľkých, systémových krokoch pri rozvoji mestských území. Za dobrý príklad označuje zmeny územného plánu na Mlynských nivách, kde sa podľa jeho slov spojilo až 18 rôznych území a 14 developerov, vďaka čomu má vzniknúť množstvo dostupnej verejnej infraštruktúry. Dodáva, že Klimatická výzva na tieto skúsenosti nadväzuje a predstavuje ďalšiu kapitolu spolupráce mesta a firiem.

Zasiahnutie tam, kde je dopad najväčší

V roku 2026 sa Klimatická výzva cielene obracia na sektory, kde môžu opatrenia priniesť najväčší efekt, na obchodníkov – najmä predajcov potravín, majiteľov a správcov veľkých obchodných a kancelárskych priestorov, ako aj ďalšie firmy, ktoré v Bratislave spravujú aspoň 10 000 m² budov alebo prevádzkujú viac ako 15 prevádzok.

Ambíciou je sústrediť spoluprácu tam, kde sa rozhodnutia premietnu do reálnych úspor, lepšej prevádzky budov a viditeľných zmien v meste. K novým partnerom druhého ročníka patrí aj spoločnosť Wood Real Estate. Jej zástupkyňa Martina Zacharová zdôrazňuje, že opatrenia, ktoré vo firme zavádzajú musia mať vždy ekonomické rácio. Nemôžu byť iba PR.

Dôležitý je podľa nej aj rozdiel v meradle, kým zmena v domácnosti má limitovaný zásah, zásah v budove s plochou približne 40 000 m² predstavuje úplne inú úroveň dopadu. Firma od zapojenia sa do Klimatickej výzvy očakáva najmä zdieľanie informácií – dobrých nápadov aj slepých uličiek – aby sa ostatní nemuseli učiť metódou pokus–omyl. Zaujímajú ich aj konkrétne riešenia, ktoré už fungujú v praxi, napríklad projekty zamerané na zvyšovanie energetickej efektívnosť budov v podobe výmeny plynového kotla za tepelné čerpadlo. Vo Wood Real Estate chcú pochopiť, čo prispelo k úspechu takýchto projektov a identifikovať postupy, ktoré sa dajú zopakovať aj inde.

Prvá mestská spoločnosť vo výzve

Novinkou druhého ročníka je aj zapojenie sa mestskej spoločnosti Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS), ktorá do výzvy vstupuje s projektmi dvoch fotovoltických elektrární. Matúš Letko, riaditeľ úseku obchodných vzťahov BVS, hovorí, že spolupráca na takýchto projektoch je pre podnik prirodzená a dlhodobo ju posilňujú. Udržateľná výroba elektriny podľa neho dopĺňa už etablovanú participáciu na projekte 10 000 stromov aj aktivity BVS v oblasti vodozádržných opatrení.

BVS má fotovoltiku už na siedmich objektoch a do klimatickej výzvy pridáva dve ďalšie inštalácie, na čistiarni odpadových vôd v Petržalke a čerpacej stanici Baníková – s celkovým výkonom 600 kWp. Ambíciou spoločnosti je dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050.

Galéria

Zábery zo slávnostného podpisovania memoránd o spolupráci v rámci Klimatickej výzvy primátora Bratislavy, ktoré sa uskutočnilo v Zelenom salóniku Primaciálneho paláca. Memorandum za mesto podpísal Jakub Mrva.